Dream on
Dream On
Nad Londýnom akoby sa pretrhol v nebi náklad vody pre anjelikov. Hlúpa metafora na začiatok, povedal si. Ale bolo to tak. Neprestajne pršalo už druhý týždeň a i keď tých pár hodín nepadla kvapka, nedalo sa to považovať za nepršanie, tá vlhkosť bola sama o sebe vodou a rosila všetko čo sa dalo. Za oknami jedného z domov, práve prst kreslil na okno číslice. 22:14 presne takýto počet bol na digitálnom budíku, položenom na stole v izbe. Možno bolo už zbytočné na neho čakať, ale čo mohol robiť? Celý život na neho čakal, tak prečo si nepočkať ešte pár hodín na vyše? Čo je to oproti polovici doterajšieho života? Nikdy sa nenaučil dva krát merať a raz strihať. Nikdy sa nenaučil dôveruj, ale preveruj. Nikdy sa nenaučil dotiaľ sa chodí s krčahom po vodu, pokiaľ sa nerozleje...
Dlaň strela časť rosy zo zamlženého okna aby pohliadol dole na ulicu, na ktorú znova padali veľké kvapky a odrážali sa od vody, ktorá tvorila mláky. Od kapoty áut a striech starých Londýnskych domov. Ak nemalo v jeho živote niečo zmysel, tak to bola presne táto udalosť. Nepochopenie toho, čo Evan robil. Prečo v noci odchádzal, a vracal sa až ráno. A prečo odchádzal i skoro ráno a vracal sa neskoro v noci. Dnes už o pol jedenástej. Je to pekné, že je milý, starostlivý a podobne, ale vždy, keď sa ho opýtal kde chodí, moc sa mu toho nedostalo. Len sa usmial a povedal, že rôzne zháňa veci, a bude to prekvapenie. Asi nie moc príjemné, pretože to obstaranie prekvapenia ho začalo pekne deprimovať.
Mal pocit, že nie len vonku sa bude schyľovať k búrke. Ale až tu príde. Až vstúpi do tohto bytu tak sa ukáže prvý blesk v podobe jeho pohľadu, ktorý ho zastaví a hrom bude jeho slovná paľba, ktorá bude prudká so skorým koncom.
Z myšlienok ho vytrhlo tiché otvorenie dverí, ktoré bol schopný počuť i v tom tichu a dopadu kvapiek na okno a parapetu. Otočil sa a rýchlim krokom vošiel na chodbu, kde Evan vystúpil z tieňa a zavesil kabát na vešiak.
„Kde si bol?“ asi tú otázku položil už päťdesiaty krát, ale bola na mieste vždy, keď sa to opýtal. Nič iné sa nedokázal opýtať. A byť sarkastickým a uštipačným ho nebavilo. Nie pokiaľ začínal byť deprimovaný sám so seba a okolia.
„Kyle, stále ti hovorím...“
„Ja viem, hovoríš mi stále to isté...“ skočil mu do reči, na čo mu Evan pohliadol do očí. „...ja len nechápem jednu vec. Prečo mi to nemôžeš povedať, keď vieš, koľký krát som sa ťa to už opýtal? To ti to nie je blbé?“
„Nie...“ prešmykol sa okolo Kyla, ktorý sa za ním otočil. On to ale potrebuje vedieť. Chce, musí, inak sa zblázni. Začína byť paranoidný. Toľko vecí, teórii, a konšpirácii ktoré si na Evanove časté a dlhé výlety vymyslel, by nedal do kopy ani filozof.
„Začínam z toho šalieť. Aj by si si to všimol, keby si tu bol!“
Ako miloval nemé tiché výčitky, ktoré prúdili priestorom. O to to bolo horšie, že tie hlavné výčitky, ostali hlboko vnútri. Všetko čo šlo od Kyla na povrch boli len slovné zvratky, ktoré sa dlhú dobu usádzali, a nakoniec sa už viac nedali zniesť. A pokiaľ sa to v ňom takto bude hromadiť. Neexistuje spôsob akým to skončiť. Vždy a najlepšie bolo, keď zo seba vybral absolútne všetko čo mu ležalo na srdci. Lenže, tento krát mal pocit, že to ani nechce vedieť. Protestuje proti tomu, nechce to. Nemôže ho počuť, ako niečo trápi. Akoby mal nastať koniec sveta, alebo celkom niečoho iného, čo si cení rovnako ako celý svet, ak nie viac...
Ak mali byť hysterické záchvaty raz hysterickými, tak nech to už stálo za to.
„Nenávidím Londýn. Celý život chcem odtiaľto vypadnúť. Prečo ma nemôžeš aspoň raz vziať so sebou? Nech si kdekoľvek? Sedím tu celý ten čas sám...“ možno i tento krát hovoril len do steny. Nebolo by to nič výnimočné. To sa pred ňu rovno môže i postaviť.
„Kyle... prosím ťa...“ vôbec nemal náladu tieto výlevy počúvať, i keď vedel, že mu patria a sú oprávnené. Len jednoducho nemal chuť, silu, ani odhodlanie sa do niečoho takého púšťať. Kyle zmĺkol a jeho pohľad hnedých očí sa upieral na Evana akoby odchádzal vari okamžite, a navždy. Niekde tam vnútri tušil, že raz odíde a už sa nevráti.
„Máš niekoho? Milenca? Alebo milenku?“
„Môžeš s tým prestať? Ja vážne nemám chuť...“
„Tak buď aspoň úprimný a povedz mi to!“ nástojil si ďalej na svojom, i keď videl, že Evan je zjavne vyčerpaný. Jedno mu však hovorilo, že čím viac je vyčerpaný, tým rýchlejšie sa prizná, pretože toho bude mať akurát po krk.
„Povedz mi to prosím!“ mal pocit, že tie steny sa rozplačú spoločne s ním, ako do nich kričal a narážal.
„Kyle!“ ozvala sa rana, kedy letela stolička, ktorá bola zasunutá za stolom na zem. Akurát bude len agresívny.
„S nikým nič nemám! Prosím ťa, tak ma pochop. Ja už nevládzem... nemôžem ti to povedať, a nechcem...“
Ak toto bola otázka toho, či mu natoľko dôveruje, aby mal pre seba Evan tajomstvá, tak pohorel. Ak to bola žiadosť o dôveru, tak ju nechcel prijať. A takto to šlo ďalej, pretože ho Evan na začiatku toho všetkého nepožiadal ani jediný krát o to, aby nejakú žiadosť musel prijímať. O nič ho nikdy neprosil. A prečo mu hneď na začiatku nepovedal, že to bude ťažké, prečo sa mu nezdôveril? Nech to bolo čokoľvek. Zaslúži si to vedieť.
„...zaplietol si sa do niečoho?“ táto noc zrejme bude dlhšia než si mysle.
„...nie, Kyle, nezaplietol som sa do ničoho.“ Evan si k nemu podíde. Vypadá tak strašne strhane. Ani nechápe kedy sa to stalo. Prechádzal okolo neho ako okolo lampy každé ráno. Ako okolo veci ktorú si už ani nevšíma, pretože je prirodzené že tam je a stačí že tam je. Možno by si ani nevšimol, keby jedného dňa proste zmizol. A uvedomuje si svoju vinu na všetkom. Pretože je to len a len jeho vina.
„Sľubujem ti, že všetko bude v poriadku.“ Evan zdvihne ruku a prejde mu ukazovákom po nose, na jeho špičke ho do neho cinkne s úsmevom.
„Ty si zo všetkého robíš srandu..“ uhne mu tvárou a pohliadne k posteli. Kedy naposledy vlastne spolu spali? Že by si bol vedomí toho, že sú v nej spoločne, že ho môže objať? Že sa môžu milovať? Len ten kúsok pre nich dvoch. Mal pocit, akoby sa stal obyčajom, hlúpym zvykom tohto človeka.
„Nerobím si srandu Kyle... myslím to vážne. Klamal som ti niekedy?“ pohliadol Kyleovi do očí, ktorý sa stále díval na posteľ. Nie, toto neznamená celkom nič. Evan klame furt, a nechce sa priznať. Klamal by a zapieral by na veky vekov on to vie. Tie drobnosti, ktoré zakrýva, ako kde sa podela posledná káva i keď ju nepije. Kde zmizli peniaze zo stolíka, kde zmizlo vlastne všetko? No pes to asi nezobral ani nijak inak nespotreboval. Kde zmizol ich vzťah? To vysvetlí komu? To zatĺkať nebude?
„Budem o chvíľu plný klišé, Kyle, to chceš?“
„Je to nechutné, ale áno! Chcem aby si mi hovoril veci typu klišé! Aby si mi povedal, že ma miluješ, a že budeme spolu a iné románové sračky! Chcem to všetko počuť! I keď je to len blbá náplasť na moje donekonečna trhajúce sa orgány! Aby si zabránil tým slovným zvratkom vyjsť z mojich úst!“ Kyle otvorí šuflík, odkiaľ vezme lepiacu pásku. Vezme ju za koniec a kus odmotá natiahne s ňou ruky pre Evana.
„Zalep mi ústa, aby som sa nedožadoval tvojich klišé!“ má toho akurát tak teraz dvojnásobne po krk. Vtisne pásku na Evanovu hruď a pustí ju, pri čom spadne dole. Toto vôbec nemá zmysel. Ani nechápe kam sa s týmto chcú dopracovať. Ďalej to bude pokračovať ako stupídny román pisálka? Posadí sa na posteľ a pohliadne smerom k oknu, ktoré je zaliaté typickým Londýnskym dažďom. Smutné, temné a chladné mesto. Navždy to bude pre neho hrobka. Nepohne sa z neho.
„Niekedy mám pocit, že mlčanie je horšie ako smrť.“ Skutočne vypadá akoby mu vytrhol nejaký orgán a šiel ho predať na čierny trh.
„Kyle...“ podíde si k nemu, pri čom si pred neho drepne a ruky mu priloží na stehná. On ho nikdy v živote nemal stretnúť. Všetko by bolo ľahšie, hlavne pre Kyla. On je proste ignorant a predal by i vlastnú obličku za nejaká kravinu.
„Chcel by som, aby si mi veril. Vo všetkom čo robím, som opatrný a snažím sa aby to šlo bez vedľajších následkov. Nechcem aby sa ťa to dotýkalo. Pretože ty si pre mňa najdôležitejší a chcem ťa ochrániť. Sú to veci, do ktorých ťa v živote nevpustím. Nedovolím aby sa ti niečo stalo.“
„Takže v niečom ideš, to sa dalo čakať...“ zrazu mu bol Evanov dotyk nepríjemný. Nenávidel klamstvo o to viac, keď bolo od Evana. Ten tlak ktorý bol v ňom znova vyťahoval na povrch tie zvratky.
„Ty si totálne nemožná osoba!“ okríkol Evana a zaboril hlavu do jeho ramena. Neexistuje proste spôsob akým by to napravil. Niečo tak rozbité by šlo ešte zlepiť, ale stále by boli vidno pukliny. Ten fakt, že by ich aj bol schopný zastrieť, nemenil nič na tom, že tie pukliny by tam skrátka stále boli.
„Vieš ja len chcem aby sme boli spolu šťastní.“ Pohladí Kyla vo vlasoch a vtisne mu do nich bozk.
„...vážne, prestať s tým klišé...“ zamrmle Kyle do jeho ramena. Evan sa len usmeje ale neriekne už viac ani jedno slovo. Slovo predsa tak ľahko stráca význam. A i slová dokážu pokaziť hmotnú vec. Stačí ísť na to psychologicky.
„...mimo to, prišiel si akosi skoro dnes...“ ah, to mu ide vyčítať?
„...no môžem odísť a prísť neskôr. Toto si pamätať nemusíš, akoby som tu nebol.“
Kyle sa usmeje a odtiahne sa od neho, pri čom si povzdychne. Všetko je to proste na jednu hnusnú nadávku a odporné vulgárne slovo, ktoré ešte nevymyslel.
„...konečne hovoríš jazykom ktorému nerozumiem.“
„...Kyle...“ Evan si ho pritiahne znova k sebe. Človek by povedal, že už bolo dosť dohadovania sa. Bože, jemu je to ľúto, pre všetko čo sa teraz deje. Ale, proste, nedá sa s tým nič robiť.
„Neurobíš teraz nijakú hlúposť. Alebo nepredvídanú činnosť, že nie?“ hnedé očká sa zaseknú do tých modrých akoby chcel v nich prečítať celú mantru. A však nestálo tam nič. Len modré oči, ktoré ho vťahovali do seba. Sám si za to môže, že sa tak do nich díva.
„Nepredvídateľnú? Myslíš ako sex na uzmierenie?“
„To je najväčšie klišé na svete! A k tomu aké nechutné a červenoknižnicové!“ Evan sa len usmeje a privrie očká. Takže s tým súhlasí. Toľko kecov zase to hnedé klbko má.
„No, tak keď nechceš...“ pustí Kyla, ktorý sa opieral o jeho ruky a dopadne na zadok na zem. To bolo brutálne. Kam sa podela tá vážnosť? Kde zase ide? On ho nepustí už nikdy nikam a za žiadnych podmienok. I na záchod a do pivnice bude s ním chodiť. I keď spraví jeden krok, i keď sa len pohne.
„Toto všetko je ale hlúpy žart! A ty...“ ostane sedieť na zemi, pri čom prekríži nohy do tureckého sedu a skloní hlavu opäť do dlaní. Všetko sa mu to len zdá. Úplne všetko. Ako často si len praje aby to bol všetko zlý sen. To by znamenalo, že spí už niekoľko dní, týždňov, mesiacov... neustále spí. Možno spí už od narodenia. V skutočnom živote, možno ani Evana nepozná.
„Život je tak neskutočne krutý!“ Evan zastane medzi dverami na čo sa ku Kylovi otočí. Čo s ním robiť? Tento stav je proste stav...
„...nikto si nepraje viac ako ja, aby to bol len žart.“ Sadne si ku Kylovi. Prečo musia sedieť na zemi? To už i to je tak zaujímavá činnosť? Otočí hlavu na Kyla, ktorý sa díva len do tmavej vzorky koberca. Absurdnosť života sa ukáže vždy v tých najnevhodnejších okamihoch.
„Tak pôjdeme... vieš kde?“
„...spať.“ povie Kyle. To znelo ale dosť kruto.
„Nie, budeme robiť iné veci... tie, ktoré ti tak chýbajú, a tie ktoré tak moc chceš. Všetky, ktoré tak moc chceš.“
„Myslíš, ísť do lunaparku?“
„Ah bože...“ Evan zakloní hlavu s úsmevom. Ten prerastie do smiechu. Miluje tieto veci. Tú naivitu Kyla, tú jeho čistotu a nevinnosť. Taký malý hlupáčik ktorý sa tu na svete objavil. Je moc rád, že ho objavil práve on.
„...nie, myslím milovať sa...“ Kyle na neho pomaly otočí hlavu s tým pohľadom, za ktorý by pasáci i vraždili seba navzájom.
„Nedívaj sa tak na mňa ak ťa nemám atakovať...“
„...ah...“ je všetko na čo sa Kyle zmôže a naproste sa podá Evanovým perám, ktoré sa na neho vrhli i keď práve hovoril, že ho nebude atakovať. Tak to asi zle pochopil. To ho musí až oberať o dych a rovnováhu? Padne pod Evanovou váhou nad zem.
„Vieš... my máme aj posteľ Evan...“
„...furt mi kecáš do sexu...“
„...prepáč, že žijem...“
„Nerajcuj ma tak...“ vyhrnie Kylovi tričko hore ku krku a ruky pohladia hruď. Dlane zavadia o bradavky. Tak prečo sa s nimi nepohrať? Mohol by sa kochať jeho telom navždy. Pery sa prisali na jednu z bradaviek a dráždili ju pokiaľ nestvrdla. Tá krehkosť tela sa dala krásne ukázať. Na povrchu tvrdý, vnútri jemný. Pery si kľudne razili svoju cestičku dole cez hruď na bruško. Prstíky rozopli obratne gombík i zips a zbavili sa nadbytočného oblečenia, ktoré obťažovalo v tento moment Kylove telo. Opojné mať nad týmto maličkým rebelom kontrolu. Aspoň nietko. Kyle vedel byť i nebezpečný element. A teraz, bol tak krotký ako králiček. Ale však on sa rozhýbe. Stačilo pohliadnuť do jeho lona. Do toho vzrušeného lona, kde sa v plnej kráse týčil penis. Stačilo mu pomôcť, aby to už tak netlačilo. Ako sa pomaly skláňal, Kyle si zahryzol z nedočkavosti do pery. Toto mu robí stále. Rýchlo ho rozpáli a potom si dáva na čas. Ale až to príde, tak je to proste...
Nekonečné vzrušenie. Ten jazyk, jeho mäkkosť, to láskanie a vlhkosť Evanovich pier a úst. Dokonalé, rád by sa v ňom bol roztopil, a má pocit, že čoskoro sa i roztopí. Sám cíti ako mu tvrdne penis a hrubne, a všetko po čom túžil vyjde vonku. Je to tak prekliate dlho čo to necítil. Zastoná Evanove meno a jeho telo sa prehne proti ústam, ktoré ho uspokojujú. Presne toto chcel, roztopiť sa v ňom, rozliať a ostať jeho súčasťou. Len to posledné nepôjde nikdy.
Evan si olizne pery, na ktorých sa objavilo pár kvapiek spermatu a po štyroch si pekne vylezie nad Kyla, ktorý ho sleduje. Je tak rozliaty, akoby sa šiel rozpadnúť. Jeho telo je tak moc uvoľnené a bude ešte viac. Ten sexy chlap, ktorý je momentálne nad ním a chystá sa robiť tie hriešne veci, je proste dokonalý. Podarí sa mu zdvihnúť ruky a pustiť sa do rozopínania košele. Ale všetko to trvá tak dlho a on už nechce viac čakať, pretože to robí celý život. Trhne košeľou, a gombíky sa rozletia po miestnosti. To je lepšie. Evan pohliadne na jeho rúčky, ktoré sa plazia pomaly po tele až do lona, po ktorom mu prejde. Tak sa mu to páči. Skloní sa ku Kylovým perám ktoré olizne a vnikne medzi ne jazykom, pri čom si vyhľadá ten Kylov. Spaľujúci bozk zahreje ich telá. Evan klesne svojim lonom k tomu Kylovmu a otrie sa oň. Chce ho znova vydráždiť. Vytrhne sa mu z bozku a Kyle sproste zanadáva. Evan sa len usmeje a posunie sa opäť dole. Tie nohavice sú mu už nepríjemné ako ho tlačia tam, kde by nemali. Preto sa postaví a pomaly si vyzlečie nohavice i sodné prádlo pred Kylovým zrakom, ktorému div nestečie slinka.
„Sexy...“ zastoná vzrušením a pohľadom. Sakra to telo by nevymenil ani za svet. A nevymenil by ho ani za desať takých tiel, pretože by nemali Evanovu dušu.
„Tak poď miláčik...“ nadvihne sa na predlaktia Kyle, ale Evan stále mlčí, skôr gestikuluje.
„...pomiluj ma... prosím...“ Kyle pokrčí nohy v kolenách a roztiahne. Vážne takéto núkanie sa neodmieta.
On proste nemohol z toho pocitu, keď sa do neho vnárali Evanove prsty. Ako sa okolo nich zvieral, a zároveň rozťahoval. Bol tak moc uvoľnený, že tomu sám nechápal. A všetko dobré sa pomaly blížilo ku koncu, a tomu rozhodne nesmie dovoliť.
Ľahne si opäť na zem. Ani mu to už nevadí, že je tvrdá, aspoň je tam ten koberec. I keď je to hlúpe, pretože rovno za hlavou má mäkučkú postieľku. Evan mu priloží ruky na boky a pritiahne si ho viac k sebe. Ten koberec je akýsi jemný. Usmeje sa a zatvorí oči. Je len jeho a nikoho iného... jeho Evan.
Rukami sa oprie vedľa Kylovej hlavy a telo priloží tesne k tomu jeho. V tento moment nemyslí vôbec na nič, ani na to, čo sa stane potom a čo bude nutné aby sa stalo. Úplne na nič, pretože mu to sľúbil, že budú šťastní. A chce to dodržať. Kylove ruky sa omotajú okolo jeho krku a nohy okolo bokov. Nenávidí ten pocit, keď mu je ďaleko, chce ho mať na sebe. V sebe v tlačeného a byť jeho súčasťou, tak ako teraz, keď do neho prenikol. Zovrie stisk a uvoľní svoje telo, ktoré zapĺňa nová vlna vzrušenia. Tie nežné a pomalé pohyby sa menia na prudké i keď svojim spôsobom nežné. Nemôže pomyslieť na koniec, to by bola zrada... večná a nekonečná túžba ktorá ho viaže k tomuto momentu je neprekonateľná a nezdolateľná.
♣ ♣ ♣
Nevedel, či malo zmysel hovoriť všetky tie veci ktoré povedal. Ale pre ten moment to bolo to najlepšie čo mohol urobiť. Uistiť niekoho koho miloval o tom, že budú spoločne šťastní. Neboli to lži, nebola to pretvárka bolo to presne to, čo cítil. Ak sa i stalo niečo čo nemalo, možno to tak proste malo byť.
Rána bývali pochmúrnejšie než všetky večery. Sivasté zachmúrené ráno, ktoré začínalo deň, bolo deprimujúce. Pre Kyla nočná mora. Pre niekoho akým bol on, nevinným a naivným stvorením, ktoré neustále snívalo o lepších dňoch, a vôbec sa mu to nespĺňalo. Evan začínal mať pocit, že on je tým dôvodom, že jeho sny sa mu neplnia. Ak mal naplniť svoj život, tak to chcel skúsiť takto. Ochrániť svoju lásku i z diaľky, pred celým svetom.
„...a nepreháňaj to s tými farbami, modrá stačí...“
„...krásne sníky...“ usmeje sa a vtisne Kyleovi bozk na čelo. Niekto ako je Kyle, by mal snívať celý život. A chcieť viac a viac, pretože si to zaslúži, ale on mu to nedokáže dať. Len tichučké zatvorenie dverí bolo nemým odkazom pre to, čo nebolo vyslovené. Pretože také slová sa nedajú vysloviť. Ale tie, ktoré šli, tie povedal. Budú šťastní, i keď od seba. On bude, pretože bude vedieť, že nedovolí nikomu aby Kylovi ublížil. Nikdy... a to je to najmenej čo môže pre neho urobiť.
Nevedel koľko ubehlo minút, alebo akéhokoľvek času, čo sa zatvorili tie dvere. Nevedel koľko času ubehlo od toho kým si dovolil otvoriť oči do reality. Vedel, že sa prebudil z jedného sna, o ktorom si myslel, že bude nekonečný. Nechcel sám sebe prijať slzy, ktoré stiekli dole z otvorených očí. Akoby bol paralyzovaný. Za každým slovom čo povedal. Nedokázal zdvihnúť tú ruku, natiahnuť ju po Evanovi a zastaviť ho. Nedokázal sa ozvať, otvoriť oči. Len svoje telo nechával v pokoji s naivnou túžbou, že práve zaspal a toto sa mu sníva.
Nie tento krát neodišiel na pár hodín. Tento krát strávi pri tom zaslzenom okne viac než pár hodín, a dní. Viac než týždne. Tento krát už môže len snívať o tom, ako sa vracia a berie ho do náruče... o všetkých tých klišé... o všetkom snívať... a pôjde to dostratena ako zle natočený film podľa románu... dole, do bleda, až pokiaľ obraz nevybledne úplne a on prestane vidieť obrazy vo snoch... dosníva...
Komentáre
Prehľad komentárov
*Slint, slint*
Píšem ti sem, že som si to prečítala, len aby si vedela a nehnevala sa potom :D
Nadpis netreba
(Krvaaa, 22. 8. 2010 20:42)